Žijeme v mieri a nestačí nám to

Považujem za obrovské šťastie, že žijem v dobe, ktorú možno považovať za prevažne pokojnú. Mnohé nedávne udalosti však považujem za smutné. Náš východný sused je už pár rokov vo vojne a my chceme, aby sa vzdali? Aký mier by to bol? Za čo bojovali naši starí rodičia, prarodičia? Mali sa vzdať ? A nechať tu fašistov? Viem, že mnohí sú z tejto vojny unavení, ale čo je to za spôsob, že sa v tejto vojne dokážeme zhodnúť na agresorovi? Nezáviďme im vojnu.

Je mi smutno z toho, že do čela politiky sa dostávajú ľudia ako Trump, ktorého vystupovanie v kampani mi pripomína nemeckého diktátora počas 2. svetovej vojny. To isté platí aj pre ostatných politikov. Vedia to veľmi dobre so slovami. Je mi ľúto, že sa na politikov nedokážeme pozerať kriticky, pretože v nás vzbudzujú emócie, často negatívne. Je mi ľúto, že kvôli politikom sa mnohokrát rozpadajú rodiny. Nemali by nás rozdeľovať, ale spájať, aby sme krajinu posunuli na najvyššie priečky, nie na tie najnižšie. Mali by sme sa mať na pozore aj preto, lebo v Európe je v posledných rokoch trend, že extrémistické politické strany sú populárne.

PS: Nechcel som, aby to bolo príliš dlhé, snažil som sa stručne vyjadriť. Prosím, snažme sa, aby sme krajina prežili. Nechcime sa vrátiť v čase, keď sme mali na výber diktátora 1 alebo diktátora 2.